Konoha style: 1.Kapitola

18. února 2009 v 12:57 | Kimi-san |  Konoha style
V aute u Uchihových:
"Ty vole mami to nemyslíš vážne, že máme ísť na tu trápnu školu..." "Sasuke! O tom sme sa už bavili. Nemienim počúvať tie tvoje blbé reči. Dobre vieš, že tam chodí aj tvoj brat Itachi." "Veď práve..." "Sasuke neodvrávaj mame!" ozval sa jeho otec. "Tak kedy tam už budeme?" znudene sa spýtala Sasukeho sestra Kim. "Už o chvíľku zlatko." Mama sa na ňu milo usmiala. "Už som ti veľa krát vravela, že mi tak nemáš hovoriť! Je to pekne trápne!" "Dobre zlatko." Kim len pokrútila očami oprela si hlavu o ruku, ktorú mala položenú na rúčke dvier auta a ďalej mamu neriešila. O chvíľu boli pred školou a Kim so Sasukem vystúpili. "Tak a ste tu deti. Majte sa tu dobre a nájdite si veľa kamarátov" ešte raz im rodičia zakívali a Kim so Sasukem sa vybrali smerom do centra dvora školy.





V školskom autobuse:
"Mamy ja tam fakt nechcem ísť. Prosím nenúť ma k tomu. V tej škole sú predsa samí snobi!"
"ččččt!! Kieko hovor tichšie! Hociktorý z týchto detí môže byť tvoj spolužiak."
"Ale nemusel by keby som sem nešla!! Nechápem prečo som nemohla ostať na starej škole tam mi bolo dobre!"
"O tomto sme sa už predsa rozprávali! a neželám si aby si na mňa ty zvyšovala hlas!"
"No jasne.. jasne.." Kieko si preložila ruky a preto, že musela mať vždy posledné slovo, šomrala si po pod nos všeliaké nadávky a sťažnosti čo by tak rada povedala mame do očí ale na to nemala odvahu.



"Jeee mamy ja už sa tam tak strašne teším.. aj keď mi budeš asi aj s malou chýbať." Tifa sklopila smutne zrak. "Ale no tak neboj veď cez svatky nás prídeš pozrieť a tam si nájdeš veľa nových kamarátov, s ktorými si budeš fantasticky rozumieť." Mama sa na ňu usmiala. "No asi máš pravdu a ďakujem, že si ma aj s malou išla odprevadiť až po školu takú dlhú cestu." "Jaja hehe Tifa pušuuuu!!" (xD) Ozvala sa Tifina malá sestra a naťahovala k Tife svoje malé rúčky. Tifa ju zobrala na ruky a dala jej pusu.



"Wooooow Mayako vidíš koľko je tu detí? A pozri koľko pekných chlapcov je tu." "Mamy nestrápňuj ma tu toľko." Povedala Mayako a merne sa začervenala. "No tak! Veď pozri na toho blonďáka vpredu. Vyzerá síce starší od teba ale je celkom pekný nemyslíš? Určite by ste sa k sebe hodili." Mamy! Veď on je otrasný, č-čo to hovoríš!" Mayako sa to síce snažila zakryť ale bolo vydieť, že sa jej chlapec s blond dlhými vlasmi celkom páči.



Haruko len nečinne sedela s prelozenými rukami a pozerala von oknom ako ubiehajú pásy dialnice. "No tak ve´d už nebuď taká skysnutá.. uvidíš, že tam bude dobre.." smažila sa jej prihovárať mama. Haruko len prekrútila očami a pokračovala vo svojej "činnosti". V tom sa k nej otočilo dievča, ktoré sedelo na sedadle pred ňou. "Čo čumíš?!!" Dievča zosmunelo a otočilo sa späť. "Haruko!! Čo to malo znamenať?!! To dievča k tebe chcelo byť milé!!" Haruko zasa len prehodila očami a ďalej sa pozerala von oknom.



Zrazu autobus zastavil pre školou. "Tak a vystupovať!!" Ozval sa hlas sprievodkyne. Všetci sa rozlúčili so svojimi rodičmi a odobrali sa do centra dvora školy kde sa mal konať uvítací príhovor riaditeľa školy.



V aute u Tanakových:
"Boooože!!! Tak neznášam školu!! Za svoj život už som vystriedala 5 škôl!" "Keby si nebola ku všetkým taká drzá bola by si do teraz na tej jednej! Môžeš si za to sama!" zakryčal Kiokyn otec. Zrazu len niečo buchlo. "Čo to bolo?" vystrašene sa spýtala Kiokyna mama. S autom vybočili na kraj cesty. "Nooo asi máme defekt. Vyzerá to tak, že tie 2 kilometre čo ešte ostávajú do školy budeš musieť prejsť sama Kioko." "Čožééé?!!!! To neni možné! To už sa viac posrať nič nemôže!!" "Nekryč na otca Kioko!" Kioko si len nadurdená zobrala svoje kufre a kráčala pešo až do školy.



U Huyygových:
"Tak čo Saky už sa tešíš? Volali sme Hinate a tá ťa počká pri vchode školy aby si nezablúdila." "Noo ďakujem." "A čo si taká smutná Saky?" spýtala sa jej mama. "Ale tak ja som chcela ostať na starej škole dobre viete, že aj tam som sa ledva zapojila do kolektívu a keď sa mi to konečne podarilo museli sme sa presťahovať." Smutne povedala Saky a nenápadne jej vyšla malá slza. "Ale zlatko nebuď smutná veď vieš, že sme sa museli presťahovať kôli ockovej práci. A keď budeš na škole s Hinatou bude ti lepšie.



U Inuzukových:
"Nechaj ma!!" Nie ty mňa nechaj!!" Si ako malé decko!!" "Kiba!! Nele!! Nebite sa ešte aj v aute! Ste obidvaja ako malé deti! Veď už predsa idete na strednú!" kryčala na nich mama. Obidvaja si nadurdene preložili ruky a otočili k sebe chrbtom. Rodičia si obidvaja vydýchli, že budú aspoň na chvíľu ticho. "prečo musím byť s ním na intráku? To mám ako za trest!!" začala virívať Nele. "A myslíš, že ja s tebov chcem byť v jednej škole?! Stačí mi, že sme boli v jednom dome a dokonca v jednej izbe!!" "No tak deti!! Buďte už ticho!" skríkol otec. Vtedy už boli obidvaja naozaj ticho.



Keď sa už všetci zišli v centre dvora, prišiel tam riaditeľ. Celý dav utíchol. Riaditeľ sa vážene postavil pred mikrofón, nasadil svoje okuliare, ktoré používa na čítanie, vytiehol svoje poznámky a začal čítať: "Vážený žiaci a prítomný. Volám sa Orochimaru a tento rok ako aj každý pred týmto budem riadiť túto školu. Som veľmi rád, že tu môžem privítať veľa nových ale aj verných žiakov......" tento príhovor mal asi pol hodinu a väčšina ho už vôbec nevnímalo. "A na koniec musím pripomenúť, že na tabuli vedľa vchodových dverí je rozpis všetkých kto bude s kým na izbe. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť." Z hľadiska sa ozval prenikavý piskot s potleskom. Všetci noví žiaci sa odobrai pri tebuľu, kde si prečítali na ktorej izbe a s kým budú bývať......



Pokračko nabudúce...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simeonnah Simeonnah | E-mail | Web | 18. února 2009 v 21:45 | Reagovat

Nemá to chybu.... brácha Orocháš alias ředitel školy mládeže? To na nich dělá pokusy:D:D:D Wowow:D:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama